Olga Taratuta
1876-1938
Rossiaf artowasik

Olga Ilinitcna Taratuta koblirayoltkirafa gu Elka Ruvinskaya ( rossiavon Ольга Ильинична Таратута, Элька Рувинская ) tiyir rossiaf artowasik. Koe Novodmitrivka Perca wida poke Xerson koe savsafo rossiafo gindaxo is vagee refa Ukraina ba 21/01/1876 kobliyir. Ba 08/02/1938 ape koe gola ke Moskva bak karlerapa ke Stalinugal flioton zo klibuyur.

Blirizva betara

Toktan va bali ke Olga Taratuta koe rossiafa izva gruper ? Ba 08 ke toleaksat ke 1938, Olga Taratuta gan volgubef erkey nope arotievafa is kevsovietafa tegira zo xonukalanzar. Ba mil viel gan NKVD gaderopaf ardial koe megrupeno xo zo klibur. Weti abic aksat ba 27 ke santaneaksat ke 1937 koe Moskva al zo soper. Stalinugalaf malyerot zo fliotaf. Milinde Pravda fela banugale afton dakter : « Tukarara va trotskievik is catalunyaf arotievik votcukon zo statar mileke koe TSSS zo askiyir ». Geltron, koe TSSS mukot ixam al zo sopuyud : to jizara ke ironokaf arotievaf sayudasik tid. Vilara va lizor tenuwer, « ebeltafa iyela » zo deokar.

Tokdume va Olga Taratuta narat, i va grupensena vola ke sovietafa acagira solve konak nuyevik va mili bali al levgad ? Ape kiren folve ke inafi bali is po ke inafa viltera ; ape dere kiren ina tir tan zabdusik va « Arotievafa Ebeltafa Gamda », i va grustaks greles va gaderopaf daginik.

Olga Taratuta, tisa koblirayoltafa gu Elka Ruvinskaya, koe Novodmitrivka poke Xerson vagee Ukraina ba 21/07/1876 kobliyir. Inafa yasa tiyir vey Yud xanta isen gadikye va doltama gediyir. Teni vayarugal vanpiyir tavesik.

Arge tove gindafa rictaga gaveon tozuwed. Bak 1895 taneatomon zo soper : birgaf ardial ke gindik va gaderopaf trakuray muxayan xuton gu fli me karolad. Arti tolda, va seltevasokasanerotifa galbedusa lospa zabduyuna koe Elizavetgrad gan Grossman toloye berikye kazokever. Moni decemdarura vanpir bewik ke ilput ke pako koe Elizavetgrad ise va Tanara ke Kobasikeem ke Geefa Rossia yoter. Bak 1901 ko divexo gonotcer nume ko Swiza di gelber. Va Lenin kevlanir ise va Iskra fela belon dokobar. Aularsafa blira ke divlamasikeem va inafa poafa anda me katir numen titi 1904 ko Rossia dimlapir. Koe Odesa bak balemeaksat ke 1904 nope artowasa galbedura gan ardial toleatomon zo soper voxe kabe kagaxa umeke buivesa koe vargi bak muvugal zo tunuyar. Dene arotidoevafa lospa ke Odesa waroldon gin sayudar. Vanpir tan kotgrupik ke lizor koe Rossia. Nekev inafa jotafa klaa, ikayolton gu BabuckaVeygadya ) zo gruper.

Mali taneaksat ke 1905 nope warzafa sopera num trelafa koflintara is zultafa yatera, inafa tegira tumulawer. Ina wetce bewik ke arotievafa lospa zabduyuna koe Białystok bak 1903 zo murobar, i ke Tcernoye Znamya lospa torleyesa va jontika eaftevafa tegira. Mukot ke skuna gejopa tir grobograra va gindafi roti vajikeson va gedraf kaatoes kizey. Tizuca ke rossiaf arotievik tir ekon gu tela ke rictaga : nakera is mulafa levmalyera is rezgalera is vrayara tid dofa nyosa ke jontik artowas sayudasik bak bane sare.

Tela lokotgrupafa bilmara raplekuyuna gan Tcernoye Znamya lospa tir tela va Libman zazda bak santoleaksat ke 1905 koe Odesa, i bilmara ke egara tegiron pakena gan Olga. Arotievaf lizor va tana nesida volgubeon voneweyesa koe Rossia banugale ugalar. Paul Avrich izvopik va lo aluboy tegiraf sayudasik koe widavapa is jontik dotrakusik kopatar. Sayudasik va noafa galbedura koe kobaxo torled isen Olga Taratuta tir tan lotegiraf.

Bak bareaksat ke 1907 taruteteson va warzafa sopera, ko Swiza warzon gelber voxen divblira is bulura va tegixo ke seltafa lyumara va inafi rali parmon me katid. Radimi greelt koe Ekaterinoslav az Kyiv ko Odesa gin dimlapir. Gu konaka bilmara va jadiwik ke gindaxo gire zo askoar : va Kaubars sayakaf bowesik va gola ke Odesa az Tomalcov bowesik va widava. Tici toleaksat ke 1908, va granafa divflintara va arotievik dagin koe Lukyanovka ralma ke Kyiv egar. Voxen vord zo tiner kiren lospa gan toidesik al zo koespar. Jontik sayudasik zo soped. Olga lajudivvawar voxe falarur. Bak 1909 koe Ekaterinoslav zo soper. Ba bata toma inafi vargi tir gamiafi nume va xonukagakera girewapasa pu artowasik nemon taruter. Gu 21 flintafa tanda zo lanzar. Koe Lukyanovka flint kali tunuyara gan Artowara ke toleaksat ke 1917 zavzagir.

Bata flintafa perda va ina al tcalapad. Mali tunuyara gu tegisa gaderopafa blira is arotievaf lizor va int djumilfir enide va dositikye is nazbeik rotektudar. Wori eze gaderopafa blira abicviele zavzagir. Mali alubeaksat ke 1918 va Kerafa Gamda grustaks ke Odesa pomasa va gaderopaf daginik zegar. Bata nobara va dagixo is flint va ina par viele va askipera va arotievikeem gan warzafi gaderopafi roti rabater. Acum gin sayudar nume va Bolcevik warzaf feliasik va patecta ralentar. Va Ukraina ko Moskva bulur. Bak teveaksat ke 1920 va Golos Truda arotievafa fela dokobar. Mali imwugal ke 1918 sayudasik jontikote zo koflintad ise zo naked ise zo klibud kore Bolcevik roti rotuxadason ruyer da arotievik lidam bettan nuyon ronomuxad...

« Palik ke Xarkiv do gradilaf korobik ke Olga Taratuta otson gu sin va Artowara lokiewon al kozanid, ise koe kot redjel al lyumad, ise va rujara ke batakervoliik lidam brazara is koflintara ke bolcevik al eked. Mecoba va sintafa artowasa lujuca is arotievafa minia gribudayar. »

— Emma Goldman brudis va Olga Taratuta koe « Kind ke arotievik »


Bak muvugal koe Ukraina sovietafe bowere va Kevartowara stana gan batakafa ervolia ke Wrangel jadiwik vakorkirapon rotsuner. Diliuk gan bowere ke Moskva is milk ke arotievafa tcumivera nyapena gan Nestor Maxno zo sugdar. Gu tuseylara, maxnoevik va tunuyara va daginikeem koe poano pemaxo ke Sibiria vas uldinenon 200 000 korik nelkon ikadined. Jontik ke sin tid ukrainaf tawadayik vox dere jontik rezgaleyen arotievaf sayudasik. Olga Taratuta va bat zakodcekam wal Bolcevik roti is lizor ke Maxno impavantar nume ko Ukraina dimplapir. Va Maxno andik ko Gulyay Pole kevlapir. Erbitayapa gan okilikeem ke bata anulafa ervolia zo bulkar enide ina va redura va arotievafa « Ebeltafa Gamda » avegon ice Xarkiv di fukorlar. Mukot ke bat grustaks tir pomara va gaderopaf daginik ke lizor loloon jontikote koflintan koe Bolcevik fuxedja.

Relmera ke doevikafi roti fure sokir. Tuliskafa rujasa runta mo maxnoevik baliewer. Ebeltafa Gamda zo solelar ; Olga Taratuta zo soper. Bak taneaksat ke 1921 koe Moskva zo arburer. Ba 26/04/1921 ko flint ke Oryol do aryon palik zo star ise gan susik dun zo vordavar. Erkeyaf malyesik lajupar enide ina va gaderopafa viltera sanegon kaagder voxe malvewar. Bak pereaksat ke 1921 kevotceteson va dagisa gropeem, do konakar daginik aelyaster. Ve tir kosafa gu brayakolera nume va cuga talga drasur. Koe twa pu nik, kalir da « flintafa tolda sure levgayana, va bliraki lodam tandeem tiskiyin koe poano pemaxo bak gindugal al deswar ».

Bak bareaksat ke 1922, Olga Taratuta koe Veliki Ustyug koe savsafo Vologda bowexo toldon zo divblir. Titi 1924 nore zo tunuyar aze ko Kyiv dimlapir. Va gaderopafa tegira mea askir voxe va abic arotievaf sayudasik nuyon zavzagis wan skedar. Va fa ta viltera va bristura va Sacco is Vanzetti ware dir. Keni bat tawuk, va walvedeyafa kevotcera mu tunuyara va koflintik koe TSSS ubzer. Bak 1929 gire zo koflintar, kaganon gan GPU ardial gu grustara va arotievikaf seltom dene impadimakikeem.

Inafa blira wanuwer, dem sopera az tunuyara, kali 1937. Banugale koe Moskva irubar ise koe yantanyofaxe kobar. Ba 27-e ke santaneaksat zo soper, kaganon gu arotievafa is kevsovietafa tegira. Ba 08/02/1938 zo malyer aze davon zo zeltar.

Xantaza betara

Bat teliz tir pakaf kalkotavaks va teliz ke internetxo

Dere rupec betara

Rossiafa artowasikya

Vuestexeem betara

  • (en) Paul Avrich, The Russian anarchists, Princeton University Press, 1967.
  • (en) Nick Health, Taratuta, Olga Ilyinichna 1876 - 1938
  • (en) Grigori Maksimov, The Guillotine at Work: Twenty Years of Terror in Russia about Bolshevik repression of anarchists and syndicalists after the Russian Revolution, Chicago, 1940, ISBN 0-87700-203-7.

Olga Taratuta

Olga Taratuta

 Koblira  21/01/1876,
 Novodmitrivka Perca, Ukraina
 Awalkera  08/02/1938,
 poke Moskva, Rossia
 Vedeyot  Rossia
 Tegira  Galbedus artowasik
  Bifa 
  • Arotieva
  • Anarchist Black Cross ( Arotievafa Ebeltafa Gamda )
  Tuveli icde Izvopa 
  Tuveli icde Arotieva 

Varvara AleksandrovaMaria AnaninaNatalya ArmfeldAlyona ArzamaskayaSofia BardinaFanya BaronEkaterina BartenevaVarvara BatyuckovaAnastasya BitsenkoSofia BogomoletsAnisya BolotinaEkaterina Brecko-BreckovskayaMaria CkolnikLidya EzerskayaRebekka FialkaLidya FignerVera FignerYevgenya FignerGesya GelfmanEmma GoldmanXristina GrinbergRaisa GrossmanSofia Ivanova-BoreycoAleksandra IvanovskayaEvdokia IvanovskayaPraskovya IvanovskayaAleksandra IzmaylovitcMaria KalyujnayaFanni KaplanNatalya KlimovaNatalya Kogan-BernsteinZinaida KonoplyannikovaMaria KovalevskayaElizaveta KovalskayaYulya KrukovskayaMaria KutitonskayaTatyana LebedevaSofia LeschernOlga LyubatovitcVera LyubatovitcFani MoreinisMaria NikiforovaSofia PerovskayaAnna Pribilyova-KorbaAnna RasputinaYevgenya RatnerNeonila SalovaNadejda SigidaNadejda SmirnitskayaMaria SpiridonovaMaria SubbotinaNadejda SubbotinaYevgenya SubbotinaOlga TaratutaLyudmila TerentyevaAnna ToporkovaMaria VetrovaLyudmila VolkensteinAleksandra XorjevskayaAnna YakimovaVera Zasulitc