Liwot va Bremen (Civitatis orbis terrarum)

Liwot va Bremen ~ Civitatis orbis terrarum liwotak, 1598


Bremen tir widava valente Germana, vatiteon kene Weser bost, totason rovanstana mal North bira. Liwot vey zovdomaks gan ape Heinrich von Rantzau.

Sedme Martin Luther, Bremen zabduyun kenrone Weser bost va intaf yolt vey bräm trogarn sugdalas vas temba, vuesteson va vwepafa uvenda dikiyir moeon lize bat wid al vanbliyir. Vanpiyir tujradaxo mali 787 viele Willehad tumtik va okiluja exoneyer, is dere nope arburera va tujradaxo ke Hamburg bak 848 moi anamvilara ke skandaf zierdasik. Bak 965 Otto I naleyer da gard gedin gan Adaldag veytujradik di zo exoneyer.

Bak 1283 Bremen va Hansa gluyista yoteyer voxe arti tolda nope koef skaltugal zo divlapuyur. Bak oxam 1358 gire zo dostegayar. Warzafa skaltera va toleafa divlapura bak 1427 askiyid. Bak 1433 nope dimsulara va oluaroti tic dota gire denfiyir, i va oluaroti vetrovgayani bak 1304. Dolekafa dreema va gijaroti meviele azon di katrasiyid isen roti koe nubeem ke oluikeem di zavzagiyir. Tuke bana warzafa bogruca, Bremen va triguca kaikion rovoneyer.

Bat zovdom va Altstadt wid is gasteem elimon dalinger : i va Vorstadt kenrone Weser kake etoleem lize tegirapa gazar, is ekwa ke Südevorstadt kaike bost. Idjon ice Altstadt, va gard ( Forum ) lente Rathaus dotaxe ( Curia ) ke XV-eafa decemda is wevala ( Der Doem ) ke XII-eafa decemda is dere Liebfrauenkirche uja ( Beate Mariae ) solwipon wit. Isen tere artlente widava ( talteon moe zovdom ) livek ke Roman Sankt Stephan uja ( Sancti Stephani ) vanmadawer.

Ewavak betara

Bremen
Brema urbs Hanseatici foederis ad Visurgum flu. (LA)

Bremen
 Widava Bremen, Germana
 Liwotak Civitatis orbis terrarum
 Piskusik Georg Braun is Frans Hogenberg
 Evla 1598
 Liwot Karba V-e, otuk 41-e
 Lum 365 × 480 mm-
 Liwotopik ape Heinrich von Rantzau


  Tuveli icde Lingeropa