Gonzalo Jiménez de Quesada

Gonzalo Jiménez de Quesada
±1509-1579
Espanaf vestasik is olgalicusik

Gonzalo Jiménez de Quesada y Rivera ( ±1509-1579 ) tiyir espanaf vestasik va Amerika pakeyes va olgalicura va refo tawavo ke Kolombia mali 1537.

Va tawavo yoltatano gu Nuevo Reino de Granada ( Warzafo Gazaxo ke Granada ) vestayar ise va Santafé de Bogotá zabduyur. Ton grupelaf aluteik, tiyir tan gruadik ke espanafa olgalicura. Ton keskotaf grustasik isu bowesik, va taneaf mweem ta bowera va gola envayar ise tiyir izvopik. Tiyir bowesik va Cartagena de Indias wali 1556 is 1557 aze mali 1569 va konaka ronafa brinuga bokayar, kaaneyason va Eldorado vundaxo. Voxe justeson. Lantan ruyed da Jiménez de Quesada tiyir rotis tezik koe Don Quijote berpot ke Cervantes.[1]

Olgalicura va Muisca abdigalda betara

Espanafa olgalicura va Muisca

Quesada tiyir andaluciaf aluteik vayayan koe Granada. Gu taneaf palsotik bak 1535 az ikadirgasik va brinuga van refa Kolombia zo kofliyir. Pedro Fernández de Lugo dirgasik va brinuga ( bowesik va Canarias Tursia ) va play vas bowesik va Santa Marta al lusteyer aze va totatum al rabandeyer ise va lo decitoy ayik al kabelceyer. Sin va Espana van Santa Marta mallapiyid, djupotrasitison va kulapaf taway kotraf gu moava is mard. Voxe arti toloy totas aksat, viele va Santa Marta krimtafo boniaxomo artlapiyid, pune va abico copafo wico dem zionaf is akolaf boniasik anton trasiyid, i dem boniasik diskis va duskon layeyena is paedayana kiltaxa epuyuna gan patectolik ke vema. Fure sinka turiawer isen bwavoza va jontik poik artfir.

Bak 1536 ta dirgara va brinuga vestatasa va koak ke Nueva Granada patecta num djupokosmatasa va Eldorado vundaxo, Quesada gan De Lugo zo kiblayar neke va meka sayakafa bagalara dikiyir. Sidayafa brinuga dirgana gan Quesada do Hernán Pérez de Quesada berikye is Juan San Martín is Juan del Junco ( wetce ikadirgasik ) is Lázaro Fonte is Sergio Bustillo va Santa Marta gelakiyir aze va Cesar kuksa remlakiyir aze va Tamalameque kene Magdalena bost artlakiyir. Zobes totatum dem aluboy ok tevoy olkoy is 900 ayik va Santa Marta dere al mallapiyir ise moo Magdalena bost lapiyir. Voxen anton toloya tota va Tamalameque en artlapiyid aze ko Santa Marta dem jontik ayik ke Quesada dimlapiyid. Wori bantan va bost kal La Tora ( Barrancabermeja ) wan ticlapiyir. Azon sin va Opón kuksa ko rodega kenolakiyid aze va Chipata poke Vélez az Suárez kuksa artlakiyid ( 03/1537 ). Kaik Fúquene uzda isu Suesca, va Nemocón is Zipaquirá koe Muisca abdigalda ( bowena male Muyquytá is Hunza ) artlakiyid.

Anton 180 ayik ke 800 rembliyid, mejepeson koe wula : va perak ik zoxa ik salmey is dace lelt soltioteyen gu wast ik dugak govodestuyud. Koe Bogotá Quesada grifliyir aze wetce jadif redakik zo sollibuyur nume va ironokafa gluyaxa tikisa va bowesik kamimayar. Muisca cos tiyir dem toloy nafalik. Battan yoltkiraf gu psihipqua Bacatá koe Muyquytá gazayar, solve bantan Quemuenchatocha koe Hunza sokeyer. Impavantason va gejara wal toloyi cosxoki, Quesada va Zipa ke Muyquytá kan po lajulevrotiyir aze va Hunza tcedeson dilfuyur. Va boniaxo kadimion exoneyer, i va pilkotafo boniaxo titiso ke int is yon sayakik. Sin va lano xo tittalte marnapa kiblayad, i va ontinafa vema lostackana is fakon korojuna. Quesada va ronefa nuga mo sid ke kiblayano xo aykayar ise kalickiyir : « Yolton gu nafalaf Carlos I gindik va bat siday kodigí. »

Quesada koe gola kali artlakira ke toloya brinuga tici 1538-e ilanacek zavzagiyir : taneafa gadena gan Sebastián de Belalcázar geuon mal Quito refu kelu ke Ekuadora, is toleafa dirgana gan germanaf Nikolaus Federmann ronuon mal Venezuela. Baroy redakik poke Bogotá kevlakiyid. Kottan va Nueva Granada mu int djukretuyur. Grogatason va walzvak, Quesada va toloy ar buiveyer da sin ko Espana di godimlapiyid aze va gazafa cotcera icde sinyona kevlafa tawavofa kretura di yaneyed. Bak 1539 mal Cartagena de Indias van Espana kototayad. Wori metan ke sin va bowesikaf play di seotayar. Quesada remi mon sanda koe Espana zavzagiyir aze bak oxam 1550 ko Nueva Granada gin romallapir. Banlize va int inker aze remi bar-sanda bliyir. Ton tarkapan boniasik, vanpiyir tel loturestaf korik ke ikagazaxo. Va boniasik gu flibikafa boksuca nendayar ise va fliwuca ke encomendero pilkotik daneyayar. Soe djumera va kuluca is moava va ina dun yartesiyir.

Yona direfa brinuga betara

Bak 1569, ba tev-san-barda, Quesada va olgalicura va azeka rone kolombiafa rodega mbi vuidar. Bak balemeaksat ke 1569 va Bogotá mallakir, do 500 okolsayakik is 1500 patectolik is 1100 okol ik bures bonol is 600 bond is 800 bulol is jontik ebeltaf levetirik is 8 gertik. Koe Mesetas kene Guejar kuksa, lok ke bondeem gan moldaf ford zo tsalayar. Kadimion Quesada va San Juan de los Llanos artlakir. Dilafa brinuga stana gan Juan Maldonado getalton vestayar, metcedeson is nekison va jontik kosik. Tere bak santoleaksat ke 1571 Quesada va titiso San Fernando de Atabapo kovoon ice Guaviare kuksa is Orinoco bost artlakir. Voxe kabe tota kaikon me rolapir. Ko Bogotá divtakrelanon dimlanir liz bak santoleaksat ke 1572 artlakir, do anton 25 espanik is 4 patectolik is 18 okol is 2 gertik. Brinuga tiyir tane lotcazafe egale. Radimi rekolama ke jowafa dirgara edje va patectolafa kevmadara rujayar, Quesada tir akolepesa is bozakirapafa, batdume ko Mariquita tisa xo ton lozijnafa lidawicka bulur lize guazon di awalker.

Dere rupel betara

Vestasik va Amerika

Vuestexa betara

  1. (en) E. C. Riley, 1966, Who's Who in Don Quixote? Or an Approach to the Problem of Identity, MLN 81(2), 113–30

  • (es) Juan Friede, 1960. Gonzalo Jiménez de Quesada a través de documentos históricos. Bogotá, Academia Colombiana de Historia.
  • (es) Juan Friede, 1979. El adelantado don Gonzalo Jiménez de Quesada. Bogotá, Carlos Valencia editores.
  • (es) Gonzalo Jiménez de Quesada, 1952 (1567). El Antijovio. Bogotá, Instituto Caro y Cuervo.
  • (en) Germán Arciniegas, 1942. The Knight of El Dorado: The Tale of Don Gonzalo Jiménez de Quesada and His Conquest of New Granada, Now Called Colombia. New York, The Viking Press
  • (en) José Ignacio Avellaneda Navas, 1995. The Conquerors of the New Kingdom of Granada. Albuquerque, University of New Mexico. ISBN 978-0-8263-1612-7.
  • (en) John A. Crow, 1992 (1946). The Epic of Latin America. Berkeley, University of California Press. ISBN 978-0-520-07868-0.
  • (en) J. Michael Francis, 2007. Invading Colombia: Spanish Accounts of the Gonzalo Jiménez de Quesada Expedition of Conquest. University Park: Penn State Press. ISBN 978-0-271-02936-8.
Gonzalo Jiménez de Quesada

Gonzalo Jiménez de Quesada

 Koblira  ±1509,
 GranadaEspana )
 Awalkera  16/02/1579,
 MariquitaKolombia )
 Vedeyot  Espana  
 Eba  Olgalicusik
  Vestaxo  Geefa Amerika
  Tuveli icde Izvopa 
Olgalicura va Kolombia, vawa ke Quesada (kuse)
Espanaf vestasik va Amerika
Lope de AguirreDiego de AlmagroPedro de AlvaradoVasco Núñez de BalboaSebastián de BelalcázarBernal Díaz del CastilloAlvar Nuñez Cabeza de VacaCristoforo ColomboFrancisco Hernández de CórdobaFrancisco Vásquez de CoronadoHernán CortésJuan Díaz de SolísJuan de GrijalvaPánfilo de NarváezAlonso de OjedaFrancisco de OrellanaVicente Yañez PinzónFrancisco PizarroJuan Ponce de LeónGonzalo Jiménez de QuesadaHernando de SotoPedro de ValdiviaSebastián Vizcaíno