Anastasya Bitsenko

Anastasya Bitsenko
1875-1938
Rossiaf artowasik

Anastasya Alekseyevna Bitsenko koblirayoltafo gu Kameristaya ( rossiavon Анастасия Алексеевна Биценко, Камeристая ) tiyir rossiaf artowasik. Koe Aleksandrovka koe Yekaterisnoslav bowexo ke savsafo rossiafo gindaxo ba 10/11/1875 kobliyir. Ba 16/06/1938 koe Kommunarka poke Moskva, dum konak decemoy savsaf artowasik, gan NKVD ardial flioton zo klibuyur.

Blirizva betara

Toza betara

Anastasya Kameristaya ba 10/11/1875 koe Aleksandrovka widama ke Yekaterinoslav bowexo kobliyir. Vey tawadayikafa yasa, va bemabolkafa fabdura ke gazugal ke Aleksandr II soe belundayar nume rovayayar aze vanpiyir tavesik koe bema.

Mali 1899 va artowasa lazava vilteyer, ape kobuiveyena gan Mixail Bitsenko titiso yerumanik. Ino koe Moskva kobayar ise ixam tiyir seltevaf artowas sayudasik. Bak 1901, pakeyeson va kotlafa vintera, sin gan ardial zo soped aze ko sumefa winka ke Irkutsk koe Sibiria zo divstaksed. Dim europafa Rossia bak 1903, va redura va seltevaf artowas seltom koe Smolensk paked. Banugale va sint solparsad. Mixail koe Smolensk wan sayudar edje Anastasya ko Sankt Peterburg mallapir. Soe kali awalkera va Bitsenko yolt videter.

Koe Sankt Peterburg vanpir elupkaf sayudasik ke SAT ise va eaftevaf blay lagadjubes va Vyatceslav Plehve eldik paker. Gan toidesik zo relmer nume teni taneaksat ke 1904 zo soper aze kali bareaksat ke 1905 zo koflintar aze ko Vologda poke naelivamu zo divblir. Arti tanoy aksat lajupotcer aze bak anyusteaksat koe Moskva va int birgoton koinker ise mu SAP dene kelotikeem galbedur. Bak santaneaksat, inaf artowas seltom va adjubera va Viktor Saxarov savsaf eldik ta geja gorar. Ban in gu « stakesik ke Saratov » zo ikayoltayar kire va tawadayikafa vintera fikon al rujayar. Ba 22/11/1905 Bitsenko va berma ke bowesik koe Saratov lajupanjer aze ko inafo bazaxo kolanir. Mo baza va krent ke lanzara piskoteyena gan lizukafa neda ke SAP aykar aze va Saxarov ve balier. Di zo gralomer aze zo komalyer nume zo vrayaralanzar. Neken gakera gu parmafa poana kobara koe xalta ke Nertcinsk koe Sibiria poke siniafa jowa zo nuner.

Bitsenko do aluboya ara nuyevafa artowasikya zo stakser : Maria Spiridonova is Lidya Ezerskaya is Maria Ckolnik is Aleksandra Izmaylovitc is Rebekka Fialka. Sinya va cesterkateva ) belcon fu zo dayoltad. Viafa koyara kan impadimak kal sumefa xalta poke Tcita is siniafa jowa va tanoy aksat tiskir. Koe kota recela luntafi tari mu lanzanik exaksar. Bak pereaksat ke 1906 gu Akatuy ke Nertcinsk zo koxaltad.

Bitsenko va san-tanoya direfa tanda koe Akatuy xaltafo boniaxo isu Maltsev di tiskir.

Sovietafa Rossia betara

Nope Artowara ke Toleaksat ke 1917, Bitsenko zo tunuyar aze va gaderopafa tegira dene Seltevafo Artowaso Pako koe Tcita az Moskva gin ksuber. Va gaderopafa kevmadara ke Saneaksat paker aze va taltefa grelta ke SAP kazokever. Vanpir bewik ke inafa avneda az Soviet pirdot ke Moskva az skusa avneda ke pirdoteem. Wetce tan peroy bewik dastruben ta biogara va Germana koe Brest-Litovsk zo dasugdar. Numon ke sovietaf pak di tir tan sugdasik va dilibioga tenusa va geja kev Germana is Ostera-Magyara.

Kolanixo ke Kommunarka viltaxo poke Moskva lize wali 1937 is 1941 mon kunoy korik gan NKVD ardial ke Stalinugal zo zeltayad

Azon va tegira dene pako wanur. Va kojoara do Bolcevik roti tsuneper nume va SAP di bulur ise va Doevafo Pako ke TSSS bak santaneaksat ke 1918 kazokever. Va konak gedraf gaderopaf play kereler. Kaiki awalkera ke Lenin, gan roti is pakoik ke Stalin adre zo turastar. Vanpir tana jala nume bak karlerapa zo koridar da vas eaftevaf grustaks co pasur. Dum konak kunoy « guazaf Bolcevik pakoik » zo komalyer aze zo xonukalanzar. Ba 16/06/1938 koe Kommunarka viltaxo zo zeltar aze zo kotawar. Bak 1961 gan sovietafa rictaga zo dimrokatar.

Dere rupec betara

Rossiafa artowasikya

Vuestexeem betara

  • (en) Boniece, Sally A. (2010a). The Spiridonova Case, 1906: Terror, Myth and Martyrdom. In Anemone, Anthony (ed.). Just Assassins: The Culture of Terrorism in Russia. Northwestern University Press. pp. 127–151. ISBN 978-0810126923.
  • (en) Boniece, Sally A. (2010b). The Shesterka of 1905-06: Terrorist Heroines of Revolutionary Russia. Jahrbücher für Geschichte Osteuropas. Franz Steiner Verlag.
  • (fr) Kizny, Tomasz; Roynette, Dominique (2013). La Grande Terreur en URSS 1937-1938. Les Éditions Noir sur Blanc. ISBN 978-2-88250-303-9.
  • (en) Knight, Amy (1979). Female Terrorists in the Russian Socialist Revolutionary Party. Russian Review.
  • (en) Maxwell, Margaret (1990). Narodniki women: Russian women who sacrificed themselves for the dream of freedom. Pergamon Press. ISBN 0-08-037461-1.
  • Steinberg, Isaac Nachman (1935). Spiridonova: Revolutionary Terrorist. Methuen.

Anastasya Bitsenko

Anastasya Bitsenko

 Koblira  10/11/1875,
 Aleksandrovka, UKraina
 Awalkera  16/06/1938,
 Kommunarka poke Moskva, Rossia
 Vedeyot  Rossia
 Tegira  Bilmas is gaderopaf artowasik az doevik
  Bifa 
  Tuveli icde Izvopa 
Impadimakafa recela ke Omsk ba 30/06/1906 van xalta : Maria Spiridonova, Maria Ckolnik, Anastasya Bitsenko, Rebekka Fialka, Lidya Ezerskaya, Aleksandra Izmaylovitc

Varvara AleksandrovaMaria AnaninaNatalya ArmfeldAlyona ArzamaskayaSofia BardinaFanya BaronEkaterina BartenevaVarvara BatyuckovaAnastasya BitsenkoSofia BogomoletsAnisya BolotinaEkaterina Brecko-BreckovskayaMaria CkolnikLidya EzerskayaRebekka FialkaLidya FignerVera FignerYevgenya FignerGesya GelfmanEmma GoldmanXristina GrinbergRaisa GrossmanSofia Ivanova-BoreycoAleksandra IvanovskayaEvdokia IvanovskayaPraskovya IvanovskayaAleksandra IzmaylovitcMaria KalyujnayaFanni KaplanNatalya KlimovaNatalya Kogan-BernsteinZinaida KonoplyannikovaMaria KovalevskayaElizaveta KovalskayaYulya KrukovskayaMaria KutitonskayaTatyana LebedevaSofia LeschernOlga LyubatovitcVera LyubatovitcFani MoreinisMaria NikiforovaSofia PerovskayaAnna Pribilyova-KorbaAnna RasputinaYevgenya RatnerNeonila SalovaNadejda SigidaNadejda SmirnitskayaMaria SpiridonovaMaria SubbotinaNadejda SubbotinaYevgenya SubbotinaOlga TaratutaLyudmila TerentyevaAnna ToporkovaMaria VetrovaLyudmila VolkensteinAleksandra XorjevskayaAnna YakimovaVera Zasulitc