Sofia Bardina

rossiaf artowasik
Sofia Bardina
1853-1883
Rossiaf artowasik

Sofia Illarionovna Bardina ( rossiavon Со́фья Илларио́новна Ба́рдина ) tiyir rossiaf artowasik. Koe Catski utca koe Tambov bowexo ke savsafo rossiafo gindaxo ba 15/07/1853 kobliyir. Ba 14/04/1883 koe Genève koe Swiza divbliyinon viltkseyer.

Blirizva betara

Toza is vayarugal betara

Sofia Bardina tir nazbeikya ke pilkotik tis ardialokilik koe Mortcansk widava. Dene olda ke Tambov vayar nume zo dobar, aze va Moskva koirubar lize va Olga Lyubatovitc isu Vera berikya runguper. Do sina bak 1871 va Rossia ko Swiza bulur lize dene seltaropafa kotla ke Zürich di vayar.

Koe Zürich va lospa dem rossiaf vayasik nobar, don Vera Figner isu Lidya is Anna Toporkova is baroya berikya Yevgenya Subbotina isu Maria isu Nadejda is Aleksandra Xorjevskaya is Dora Aptekman is Varvara Aleksandrova. Sin belcon va Fritsch rijay tazukad, i saneevaf rijay belis va Marx is Bakunin is aryon seltevik.

Saneroti is skapafa enmiltuca tiyid djurewan nelkot do blisa nustucapa. Sofia Bardina tiyir kireptik is luntik nume va jontik sayudasik droleyer. Do Olga Lyubatovitc is Varvara Aleksandrova va aba ke Galda dem arotievaf kobasik koe Saint-Imier koe Swiza bak pereaksat ke 1872 pakeyer aze koe rubiaxe va Vpered virda zabduyuna bak 1873 gan Pyotr Lavrov kobayar.

Bak idulugal ke 1873, rossiafe bowere dirgayar da rossiaf vayasik va Swiza di buluyud ise ko Rossia di dimpiyid. Mukot tiyir lasolelara va gaderopaf rijay sopus koe divexo. Lo vayasik ko vo dimlapiyid, wori tel ke Fritsch rijay koe Swiza ok Franca zavzagiyid. Sofia Bardina va Genève koirubayar lize va dob vas selas pomasik djuseotayar.

Dene seltevaf artowas kotrossiaf grustaks betara

Banugale bewik ke Fritsch seltom do kavkazaf vayasik tazukayas va arotievaf artowas rijay koe Zürich va sint katanayad. Ke ban rijay, Djabadari is Tsitsianov is Tcikoidze tulon tiyid. Dem konakar arotievik seltevaf artowas kotrossiaf grustaks bak 1874 vanblir. Inafa ravalduga gotuyur da doda ( obctcina ) tiyir lospa icle rodeskusa va tani fli ke artowasa tegira. Kot sayudasik va intaf kiewegeem do arak walziliyir.

Inafa tegira koe Rossia keve kobasikeem di dilizeyer isen sin kan neva is aktom di galbeduyud enide kobasikafa lospa va doda azon di yoteyed. Nopeon tegulara ta kramafa artowasa tegira kan yastera is jalmara dilizeter.

Bewik ke Fritsch rijay koe Rossia adre dimpiyid. Teni 1874 cuga yikya koe Moskva tigiyid. Tuke rolafa pilkomafa eluxaxa dene konake oksiiaxe zo kokobayad. Sofia Bardina ikayolton gu Anna Zaytseva tawadayik koe Lazarev iaxe zo segeyer. Bate iaxe tiyid tece sayakaxe dem solwifo kenibexo ta ayikye ok ayikya. Olutaf dodelik vey winkafa wida va kobara remi 15 bartiv vieleon tiskiyid isen va tanoya begxa is rostelaabre anton estuyud.

Tegira ke bewikeem ke grustaks koe mon tol-sanoye iaxe koe Moskva voneweyer. Azen ta warzafa inkera, konak sin ko winka mallakiyid : Olga Lyubatovic ko Odesa, Xorjevskaya ko Kyiv, Tsitsianov ko Kavkaza.

Ba 03/04/1875 va kraba koe Moskva kowir lize Bardina is Djabadari is Kaminskaya is Tcikoidze is Alekseyev is Lukacevitc is Georgievski is Nikolayev is Agapov zo sopeyed. Bak lerdeaksat varaf grustaks zo dimtadleyer.

Jiz va 50 ke Sankt Peterburg (1877)

Jizanik

  1. Агапов С. И. — Semyon Agapov3 xaltafa tanda is 4 aksat ta poana kobara
  2. Александров В. П. — Aleksandrov V- P-6 xaltafa tanda ta poana kobara
  3. Александров Г. А. — Aleksandrov G- A-Divblira koe Sibiria
  4. Александрова В. И. — Varvara AleksandrovaDivblira koe Sibiria
  5. Алексеев П. А. — Pyotr Alekseyev10 xaltafa tanda ta poana kobara
  6. Бардина С. И. — Sofia Bardina9 xaltafa tanda ta poana kobara
  7. Баринов И. В. — Barinov I- V-Divblira koe Sibiria
  8. Батюшкова В. Н. — Varvara BatyuckovaDivblira koe Sibiria
  9. Беляевский А. П. — Belyayevski A- P-Divblira koe Sibiria
  10. Васильев Н. — Vasilyev N-Divblira koe Sibiria
  11. Введенская Е. А. — Vvedenskaya E- A-2 dagina safta
  12. Воронков М. Ф. — Voronkov M- F-Divblira koe Sibiria
  13. Гамкрелидзе А. Е. — Antimoz GamkrelidzeDivblira koe Sibiria
  14. Гельфман Г. М. — Gesya Gelfman2 tanda ta poana kobara
  15. Георгиевская Н. Г. — Georgievskaya N- G- — 2 flintaf aksat
  16. Георгиевский В. Г. — Georgievski V- G-Divblira koe Sibiria
  17. Джабадари И. С. — Ivan Djabadari5 xaltafa tanda ta poana kobara
  18. Егоров Ф. Е. — Egorov F- E-Divblira koe Sibiria
  19. Едуков И. И. — Edukov I- I-1 flintafa tanda isu 3 aksat
  20. Едуков Н. И. — Edukov N- I-3 aksat ta poana kobara
  21. Зданович Г. Ф. — Georgi Zdanovitc6 xaltafa tanda is 8 aksat ta poana kobara
  22. Злобин И. А. — Zlobin I- A-Divblira koe Sibiria
  23. Иванов Л. А. — Lev IvanovDivblira koe Sibiria
  24. Кардашев С. M. — Stepan Kardacev5 xaltafa tanda ta poana kobara
  25. Ковалев В. О. — Kovalev V- O-Divblira koe Sibiria
  26. Кураков И. А. — Kurakov I- A-3 dagina safta
  27. Лукашевич А. О. — Lukacevitc A- O-Divblira koe Sibiria
  28. Любатович В. С. — Vera LyubatovitcDivblira koe Sibiria
  29. Любатович О. С. — Olga Lyubatovitc9 xaltafa tanda ta poana kobara
  30. Медведева Е. П. — Medvedeva E- P-Divblira koe Sibiria
  31. Млодецкий М. А. — Mlodetski M- A-Divblira koe Sibiria
  32. Николаев П. Н. — Nikolayev P- N-Divblira koe Sibiria
  33. Нуромский А. И. — Nuromski A- I-Divblira koe Sibiria
  34. Овчинников М. П. — Ovtcinnikov M- P-Divblira koe Sibiria
  35. Остров П. А. — Ostrov P- A-
  36. Рождественский И. М. — Rojdestventski I- M-
  37. Сбромирский Г. А. — Sbromirski G- A-
  38. Сидорацкий Г. П. — Sidoratski G- P-6 safta koe enintena is budena mona
  39. Субботина Е. Д. — Yevgenya SubbotinaDivblira koe Sibiria
  40. Субботина М. Д. — Maria SubbotinaDivblira koe Sibiria
  41. Субботина Н. Д. — Nadejda SubbotinaDivblira koe Sibiria
  42. Топоркова А. Г. — Anna Toporkova4 tanda ta poana kobara
  43. Трубецкой А. Е. — Trubetskoy A- E-2 dagina safta
  44. Туманова-Гамкрелидзе Е. Б. — Ekaterina Tumanova-Gamkrelidze6 flintafa safta
  45. Фетисов И. С. — Fetisov I- S-1 flintafa tanda isu 3 aksat
  46. Фигнер Л. Н. — Lidya FignerDivblira koe Sibiria
  47. Хоржевская А. С. — Aleksandra Xorjevskaya5 xaltafa tanda ta poana kobara
  48. Цвиленев Н. Ф. — Nikolay TsvilenevDivblira koe Sibiria
  49. Цицианов А. К. — Aleksandr Tsitsianov8 xaltafa tanda ta poana kobara
  50. Чикоидзе M. H. — Mixail TcikoidzeDivblira koe Sibiria

Jiz is lanzara betara

« Kotbata kagara kev cin co tid eaftafa ede co tid ageltafa. Voxe mal brugey al zo buned. Va pilkuca me kerektá ede kan miv kobara al zo urlickeyer. Kot korik va intaf kobaveks isu warzeks sorokar. Batdume kle felisik va bareaca ke voda ke kobaveks anton vanzilid. Icde yasa dere me gildá. Kas seltbolk vilas va ina tir, poason da ayikya va yasa jovler nume ika copafa kuba koe iaxe gokobar, i koe iaxe lize int is nazbeikeem parmon zo avonad ? Kas me tir bolk platis da ayikya nope copuca va int gotreser, soe ise mil bolk va bata tresewera di pursar, adalason da bata pursara tir mwedaca is adraca dene kot vuckun selt ? Oken kas to cin va in rilizav, va bata copuca lasulav, i va bata copuca tisa ana lazava ke kot seltaf rotok don vilara va yasa ?
Icde alka dun tiyí sagaf gu nelkoteem exoneyen gan zabdusik va kristeva ise kev bat nelkoteem meviele galbeduyú. Dere tí volgunaf ke kota sugara va tuaxara va soka. Me folí da ant tanoy korik va soka poon rodevilar. Ede mila soka zo govilatar, pune batcoba sokitir kiren mila ina va futik ke miv vilara koe int burer kire va sane ton gaderopafa is skapafa is gruadafa levetiruca sogir. Gu plataera va jalmara mbi kagá voxe folí da artowara anton rotir danexa ke izvaxenkap vols taneask ke abictan.
Me tiv mu aroti ede mancoba vas kroguca is torkeva co sugdalar ; va coba kuraniv, i va to seltbolk exonetes va tama is vura dene kota seltafa skedara. Isen tcedeteson ede ervokirafa artowara co godilizer, pune co tir kiren goxe to merotaruten rotok nope ref goaspileem tir. Xabe jinafi bali fu tir, malyerotaf jiomik, me vosé ise va segayera me djumé. Va cin brazac ede djumec !! Voxen en lanenyé da bat lizorap ixam kruldes mali jontika tanda gan kona rujasa sabega me zo rodaneyar. Abicedje zo rorujar voxe mantode ware lopoon di tuwarzawer milinde batcoba moi mana kategira sotir. Va cin brazac kire batviele weltik va ugafi roti mu int dadic !! Voxen va lidafi roti giv, i va roti ke izvafa abduxoa is rietaveem, isen cwe va rietaveem kan fluga me lajupaytatac ! »

— Sofia Bardina, dakteks bal jiz, 14/03/1877.


Jiz kev alub-sanoy bewik ke grustaks ba 21/02/1877 koe Sankt Peterburg tozuweyer. Sanoy ristanik tiyid dodelik, ise san-lerdoy oluik, ise tol-san-tanoy gruadik ; ke 50 san-tevoy tiyid ayikya. Sofia Bardina va rojura suteyeson al tugadiayar, tuseylason gu nikeem.

Ba 14/03/1877 restalira tiyir. Logamiafa gakera va Tsitsianov is Aleksandrov is Alekseyev pedrayad, lanzason gu zelara va wideyaf rokeem is sanda ta poana kobara, ise va Bardina is Olga Lyubatovitc gu perda. Restalira ke sperantara ba 05/04 va skura va poana kobara gan Sofia koe Icim koe Tobolsk bowexo ke Sibiria anamstegeyer.

Otcera az xonukera betara

Runi divblirugal Sofia toz miseyer. Bumuca is tankomuca ke divblinikafa blira fereon tiyid portafa rura lion dam koe kobasa xalta, numen ksera is abdievlafa awalkera ke divblinik is poan kobasik tiyid nobafa.

To nope mana orka is ta yatera va divblira, Sofia Bardina va Nikolay Caxov lizukik metis artowasik yerumayar. Bak lerdeaksat ke 1879 va nazbeye radekayar voxen bane arti tanda mulufteyer. Pomanon gan Caxov is Bogdanovitc bewik ke Zemlya i Volya az Narodnaya Volya, ina ba 25/12/1880 il Icim yateyer aze koe Kazan az Moskva va int palseyer.

Bak teveaksat ke 1882, Bardina va int memwedon lajudivgugayar aze ko Genève koe Swiza gelbeyer. Wori beka vanmiae rossiafa divblinikafa anameda tigiyir, pune me ten miseyer. Olga Lyubatovitc nik suteyer da « ina va korik ke Tcerni Peredel grelta vulkuyusa va darefa swavafa vuwuca banlize anton al trasir. Banugale artowas lizor tiyid ton toloy salt numen cin katanas va nuyuca ta grustara va sane is diliodafa galbedura isu ervokirafa dene talpey meinde nutiyiv ke bata ok bana. Bardina koe divexo va metan nutis vikaf al trasir. »

Ba 13/04/1883 Sofia Bardina ko ast va int viltayar. Arti buktafa santolka koe ropexe awalkeyer.

Dere rupec betara

Rossiafa artowasikya

Vuestexeem betara

  • (fr) Marie-Claude Burnet-Vigniel, Bardina: Itinéraire d'une populiste, 1853-1883, « Cahiers du monde russe et soviétique », 1975
  • (en) Engel, Barbara Alpern and Rosenthal, Clifford N., Five Sisters, Women Against the Tsar; The Memoirs of Five Revolutionaries of the 1870s, London, Weidenfeld & Nicolson, 1975. ISBN 0 297 77065 9
  • (en) Blirizvama, internetxo
  • (en) Cathy Porter, Fathers and Daughters: Russian Women in Revolution, Virago, 1976
  • (ru) Sergey Stepnyak-Kravtcinski, Divokseks ke blirizva, internetxo
  • (it) Franco Venturi, Il populismo russo, II, Torino, Einaudi, 1952
Sofia Bardina

Sofia Bardina

 Koblira  1853,
 Catski utca koe Tambov winka, Rossia
 Awalkera  26/04/1883,
 Genève, Swiza
 Vedeyot  Rossia
 Tegira  Galbedus artowasik
  Bifa 
  Tuveli icde Izvopa 
Jiz va 50 bak 1877, Alekseyev daktes

Varvara AleksandrovaMaria AnaninaNatalya ArmfeldAlyona ArzamaskayaSofia BardinaFanya BaronEkaterina BartenevaVarvara BatyuckovaAnastasya BitsenkoSofia BogomoletsAnisya BolotinaEkaterina Brecko-BreckovskayaMaria CkolnikLidya EzerskayaRebekka FialkaLidya FignerVera FignerYevgenya FignerGesya GelfmanEmma GoldmanXristina GrinbergRaisa GrossmanSofia Ivanova-BoreycoAleksandra IvanovskayaEvdokia IvanovskayaPraskovya IvanovskayaAleksandra IzmaylovitcMaria KalyujnayaFanni KaplanNatalya KlimovaNatalya Kogan-BernsteinZinaida KonoplyannikovaMaria KovalevskayaElizaveta KovalskayaYulya KrukovskayaMaria KutitonskayaTatyana LebedevaSofia LeschernOlga LyubatovitcVera LyubatovitcFani MoreinisMaria NikiforovaSofia PerovskayaAnna Pribilyova-KorbaAnna RasputinaYevgenya RatnerNeonila SalovaNadejda SigidaNadejda SmirnitskayaMaria SpiridonovaMaria SubbotinaNadejda SubbotinaYevgenya SubbotinaOlga TaratutaLyudmila TerentyevaAnna ToporkovaMaria VetrovaLyudmila VolkensteinAleksandra XorjevskayaAnna YakimovaVera Zasulitc